Prišla som na svet milovať, nie nenávidieť

Autor: Kristína Chudá | 3.8.2011 o 16:33 | (upravené 3.8.2011 o 16:57) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  1759x

"Som nežný, som krutý, ale som život. Plačeš? Aj v slzách je síla. Tak kráčaj a ži." (John Lennon) "Netrhajte motýľom krídla, veď oni potom plačú. Nestúpajte na kvety, veď kvety tak krásne voňajú. Nezabíjajte lásku, veď láska je krehká ako tie kvety, a hlavne nezabíjajte ľudí, veď ľudia sa milujú." (John Lennon)

Čo je vlastne láska? Prečo sú na svete vojny, zlo, keď v každej rozprávke a v každom romantickom filme zvíťazí dobro nad zlom, láska nad nenávisťou? Aký má toto všetko význam? Prečo som tu ja? Je dáka hranica medzi láskou a nenávisťou?

Každý mladý človek si dáva podobné otázky, tak ako aj ja. No je veľmi ťažké odpovedať a nie každý to dokáže. Čo je to láska ... Je to niečo nádherné. Použijem jeden citát, z knihy s názvom Nikdy nie si sama od Vladimíra Mináča: ,,Srdce je len sval, je to len dômyselná svalnatá pumpa. Čo má táto svalnatá pumpa spoločné s láskou? „Moje srdce bije pre teba“. To je hlúposť: každé srdce bije pre seba. „V srdci prechovávam lásku“. V ktorej komore? V srdci nič nesídli, je tam len kloktajúca krv. Kde sídli láska? Keď milujeme, je všade, aj vo vzduchu, ktorý dýchame." A toto je podľa mňa láska.

Lásku poznáme v mnohých podobách, k ľuďom, zvieratám a tiež k veciam. Láska k rodičom, k súrodencom, ku kamarátom, k partnerom. Je to sila, ktorá pulzuje svetom. S láskou sa človek rodí, vyrastá, žije a zomiera. Je to najkrajší cit, ktorý na svete existuje a vôbec, ktorý poznám. Bez lásky by som nevedela žiť a ani dýchať.

Veľa ľudí vie len brať ale nevie dávať. Ja mám to šťastie, že ma to rodičia naučili. Pretože človek, keď nevie dávať lásku, nevie ani skutočne milovať. Síce miluje, no jeho láska je sebecká a povrchná. Keď som šla okolo mladých zamilovaných ľudí na ulici, začula som ako sa zhovárali s farárom. Asi mali pred sobášom a farár sa ich pýtal, prečo sa chcú brať. A dvaja mladí odpovedali: „Pretože som šťastný a milujem ho.“ A viete čo povedal farár? „Tak to sa ani neberte.“ Zostala som ako primrazená, a potom dodal farár: „Mali by ste sa brať preto, že chcete, aby bol Váš partner šťastný.“ A je to jedna veľká pravda. Ak človek skutočne miluje, nemôže hľadieť len na seba a na to, čo chce on. Najprv musí vedieť, čo chce ten druhý, aké má pocity a túžby, želania. Toto je skutočná láska a takto to vidím ja.

No žiaľ bohu poznáme aj prípady, keď človek lásku nepozná, nezažil ju a preto nevie milovať. Nikto ho to nenaučil, a vie len nenávidieť všetko a všetkých okolo seba. Nevie sa radovať z maličkostí, z úsmevu a ani zo sveta okolo seba. Alebo len proste stratil vieru v lásku a v ľudí. No niektorým sa ani nemôžeme čudovať. Svet vie byť krutý a neľútostný k niektorým osobám. Stačí, ak človek spraví jedno zlé rozhodnutie, a všetko sa zmení o stoosemdesiat stupňov. Toto rozhodnutie môže v niektorých prípadoch znamenať až stratu domova. Začnú nenávidieť ľudí, ktorí im vzali strechu nad hlavou a začne u nich prevládať nenávisť nad láskou.

Keď sa prechádzam námestím niektorého z veľkých miest, tak vidím ľudí, ktorí nemajú čo jesť, kde bývať. Nemajú šancu sa nikde zohriať a umyť. Len tak ležia pri obchodnom dome skrčení a buď spia alebo pýtajú peniaze. Keď to takto vidím, je mi ich veľmi ľúto. Vždy si tak sama poviem, že keby každý takýto bohatý človek na Zemi daroval jednu mesačnú mzdu ľudom, ktorí to potrebujú, naša planéta by nepoznala chudobu. A tým pádom by nebol ani smútok, zlo a nenávisť.

Vyskúšajme sa niekedy posadiť na lavičku a pozorovať len tak ľudí prechádzajúcich okolo. Objavíme dôležitú vec a tou je ľudská hlúposť. Ľudia sú naozaj jedinečným druhom na zemi. Vynikajú jednou vlastnosťou a tou je ignorancia. Einstein raz povedal znechutený svetovou vojnou, že človek dostal mozog iba omylom, pretože by mu na prežitie stačila miecha. V niečom mal predsa len pravdu, pretože nespočetné množstvo ľudí nepoužíva mozog na učenie, myslenie či počúvanie, ale na riešenie vecí s ktorými nemajú nič spoločné, prípadne či a ako klamať a podvádzať.

Naše noviny, časopisy a televízie a hlavne internet sú obrovským smetiskom. Médiám sú každý deň vystavené stovky deti, ktoré sú presviedčané o tom ako je úplne normálne mať sex bez lásky, ako je nevera normálna, pretože muži sú k tomu geneticky náchylní. V televízii akoby vymrela láska, dobro, ako keby ani netušili, čo to znamená. Ľudia zomierali, a v televíznych novinách sa venovali viacej plesu a tomu, kto čo bude mal oblečené.

Nečudujme sa, že úroveň ľudskosti a lásky u nás žalostne klesá. Z veľkej časti sú zato zodpovedné aj naše médiá, ktoré nemajú nič iné na starosti len v televízii ukazovať sex, násilie, vraždy. Stačí si pozrieť program televízie JOJ, ktorá má na programe samé kriminálky z rôznych miest v USA. A toto všetko beží večer o 20-tej hodine. Súčasné deti pozerajú televíziu hlavne večer a už päťročné dieťa vie vymenovať všetky kriminálky, ktoré v súčasnosti vysielajú. Keby tak vedelo vymenovať všetky rozprávky, to je v poriadku ale kriminálky? Potom niet divu, že sú vedené k zlobe. Rodičia na ne nemajú čas a preto ich posadia k televízii, dajú mu ovládač a nech sa pozerá. Tu ich od detstva učia a ukazujú, že násilie nie je zlo a keď človek zabije človeka, nič sa nestane, ešte bude inými považovaný za veľkého „frajera“. Takéto filmy a seriály by mali dávať po 22-hej hodine.

Toto všetko sú negatívne stránky masmédií, ktoré vedú deti a dnešnú mládež k tomu, aby boli arogantné a preto v budúcnosti nebudú vedieť skutočne milovať a v konečnom dôsledku budú v živote veľmi nešťastní. No nemôžem všetko hádzať do jedného vreca. V televízii v súčasnosti bežia programy, ktoré ľuďom pomáhajú. Môžem spomenúť projekt Modré z neba, ktoré pomohlo už stovky ľuďom. Sociálne slabým rodinám poskytli domov, chorým poskytli nádej na uzdravenie formou operácie a ľudia, ktorí sa nemôžu ísť pozrieť k moru, tak im to umožnili. Veľa ľudí vďaka tejto relácii spoznalo, aké je to byť šťastným aspoň na chvíľu. A na takýchto veciach vidím, že láska je sila, ktorá sa nedá len tak zničiť a zmazať z tohto sveta.

Keby všetci ľudia mysleli na „tých druhých“, tento svet by bol bez násilia, vrážd, krádeží, klamstiev, podvádzaní, túžbe po moci a bohatstvu ...

Som veľmi rada, že som sa narodila ešte v dobe, keď láska existuje. Bez lásky by nebol svet svetom ale len pustým miestom, kde by som nemohla a ani nechcela žiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?